V lete je čas na oddych. Dych si však prirodzene zachováme, pretože ho potrebujeme. Rovnako je to aj s modlitbou a počúvaním Božieho slova. Modlitba ani Božie slovo nás nedusia, a teda nezadusia, ale nás učia dýchať, aby sme mohli žiť ako veriaci. Modlitba prostredníctvom Božieho slova nás oduševňuje. Stačí i pár povzdychov v Duchu Svätom. O takéto modlitbové povzdychy prosíme pre tieto úmysly:
- za psychické a duševné zdravie pre Leu, Ivana a Dávida;
- za Mareka, jeho manželku Magdu a ich deti Barbaru a Dorotu;
- za všetkých, ktorí sa modlili za dobrý priebeh duchovných cvičení, aby im Pán požehnal ich prácu;
- o silu a vnútorný pokoj pre Annu, ktorú čaká náročná operácia 17. 7., i o Božiu pomoc pre operujúcich;
- za zdravie otca Františka;
- za Naďu;
- za šťastný priebeh operácie Eleny i za lekárov, ktorí ju budú v utorok operovať;
- za pokoj a ukončenie násilností a zverstiev.
Na oduševnenie pár veršov z Božieho slova nám zanechal napr. i sv. Pavol v známej 8. kapitole Listu Rimanom: „22 Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. 23 A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. 24 Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? 25 Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. 26 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. 27 A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ (Rim 8,22-27)