Nepokojní znepokojujú

Opäť sa v Jeruzaleme rozozvučali sirény. Opäť sa svet učí, aká hlučná vie byť ničivá moc. A opäť je tu chvíľa, keď si musíme pripomenúť, že mosty sa budujú ťažšie než múry – ale vydržia viac a oživujú vzťahy. Možno práve teraz je čas učiť sa trpezlivosti, odvahe i tichej vytrvalosti dobra. Nie krikom, ale vernosťou. Nie pomstou, ale nádejou.

Prosme dnes:

• za mladého muža, ktorý trpí častými a silnými depresiami – aby v temnote objavil aspoň malú iskru svetla;
• o Pánovu pomoc pre celú rodinu Kuricovú – aby sa ich dom stal miestom pokoja aj uprostred nepokoja;
• za Janka, ktorý sa po opakovaných operáciách a umelom spánku nachádza vo veľmi vážnom stave – za jeho uzdravenie, silu a pomoc Ducha Svätého;
• za 8-ročnú vnučku Rút s vážnou bakteriálnou chorobou – aby detská odvaha zvíťazila nad chorobou;
• za 3-ročného Artura, ktorý leží na Kramároch s leukémiou po transplantácii kostnej drene – aby jeho malá ruka bola pevne držaná veľkou Božou rukou;
• za ukončenie vojen a za všetkých tvorcov pokoja – lebo tí možno nebývajú najhlasnejší, ale sú najpotrebnejší.

Náš Boh neschvaľuje násilie. Žalmista nás povzbudzuje: „Odvráť sa od zlého a rob dobré, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.“ (Ž 34,15) A apoštol Pavol dodáva: „Nikomu neodplácajte zlým za zlé… Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi… Nepomstite sa sami, milovaní…“ (Rim 12,17-19)

Sirény nedokážeme umlčať, ale môžeme umlčať akúkoľvek nenávisť vlastného srdca. A práve tam sa vždy začína pokoj.