Liturgický rok sa blíži ku koncu. Tento koniec sa opakuje každoročne tak, ako sa opakuje každodenne i koniec dňa. A mnoho koncov poznáme už naspamäť. A predsa zakaždým prichádza neopakovateľná možnosť čosi zmeniť. Ak chceme. Iba ak chceme. Naše vlastné opakované mýlky, či prešľapy, či neporozumenia môžeme zmeniť v prospech vďaka novej situácii, ale iba vtedy, ak chceme. Nepochybujem, že mnohí chceme robiť dobro. Môžeme aj malou modlitbou:
- za zosnulého Alojza a za jeho blízku smútiacu rodinu o pokoj a Božiu potechu;
- za zosnulého Petra († 48), manžela a otca piatich detí, aby rodinu Pán potešil vo veľkom žiali a posilnil v ťažkej situácii;
- za duchovnú podporu pre rodinu Gibaldových v ich aktuálnej ťažkej situácii;
- za všetkých, ktorí sa podieľajú na príprave víkendu s Bibliou a za všetkých účastníkov, aby Pánovo slovo viedlo všetkých;
- za otca Joela, kňaza z Kamerunu, ktorý príde na víkend s Bibliou;
- za zosnulú Kate († 40) a jej smútiacu rodinu;
- za pokoj a zmier vo svete.
Daniel píše o zjavení, ktoré ho vyplašilo, takto: „7 Videnie som videl ja, Daniel, sám, mužovia však, ktorí boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil veľký strach a utekali sa schovať. 8 Ostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Nezvýšilo mi sily, ale aj môj výzor sa hrozne zmenil a neudržal som si silu. 9 Vtom som počul zvuk jeho slov. A len čo som počul zvuk jeho slov, padol som omdletý na tvár a ležal som tvárou k zemi. 10 Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk 11 a povedal mi: „Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím, a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe.“ Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením.“ (Dan 10,7-10)