Začnem netradične – o evanjelistoch. Každý z evanjelistov zavŕšil svoje dielo veľkolepo. V závere predstavili ako sa Zmŕtvychvstalý Ježiš, pán a darca života približuje k učeníkom a ako im všetkým obnovuje pulz božského života. Ježiš budí nádej. Nie, to nie je utópia, či slepý idealizmus. To je skutočnosť, ktorú evanjelisti zachytili o Ježišovi a napísali to, aby sa dobrá veľkonočná zvesť šírila medzi ľudmi. Napísali to aj pre nás, pre každého jedného z nás! Totiž, božskú dobrú správu potrebujeme všetci. V tejto viere sa modlime aj za iných:
- Za zdarný priebeh spoločných pracovných povinností;
- za ochranu pre Lucku a aby si našla dobré ubytovanie aj v nastávajúcom akademickom roku;
- o múdrosť pri práci a v medziľudskom prístupe, a tiež za vytrvalosť pri prípravách nového čísla časopisu Studia Biblica Slovaca;
- za zlepšenie zdravotného stavu manžela Ladislava, ktorý po dávnejšie prekonanom Covide, má teraz v utorok bolestivé vyšetrenie, koncom leta ho čaká aj biopsia;
- za vytrvalosť v dobrom a húževnatosť znášať protivenstvá;
- za pokoj vo svete a za autentickosť prežívania evanjeliovej cesty;
- za pani Barbaru, o vnútornú silu pri prinesení všetkých komplikácií spojených s vážnou chorobou;
- za Mareka a jeho dobré zavŕšenie štúdií;
- za zosnulého ocka Štefana a tiež o silu pre smútiacu rodinu.
Stojí za to prečítať si opäť tú stať, kde evanjelista Ján opisuje ako sa Ježiš priblížil celkom do prostriedku k svojim ustráchaným: „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ (Jn 20,19-20)