Radovať sa vedia ubolení

Radovánky nie je to isté ako opravdivá radosť. Radovánky si často užívajú tí, ktorí majú prebytok a nevedia, čo s ním. Skutočná radosť je milosť, posilňuje unaveného, uboleného či umierajúceho človeka, lebo mu dáva nádej. Alebo opačne: z nádeje v Pánovu pomoc prichádza ozajstná radosť, nezakalená mulinou sebectva. Tak málo stačí k pravej radosti – nestrácať nádej i vydávať o nej svedectvo, aj pre iných. To môžeme aj spoločnou modlitbou za:

  • za brata Janka a jeho rekonvalescenciu po úraze;
  • o Božiu pomoc a ochranu pri cestovaní pre Emíliu s Jozefom a celú ich rodinu;
  • za zosnulého ocka Štefana († 72), aby ho dobrotivý Otec privítal v nebeskej sláve a nech poteší smútiacu rodinu;
  • za pani Katku, ktorú čaká ďalšia onkooperácia;
  • za sestru Katarínu, ktorej termín pôrodu sa približuje, i za dieťatko a celú rodinu;
  • za ukončenie vojen a za tvorcov pokoja.

Slová pevnej nádeje a radosti od proroka Izaiáša „4 Povedzte malomyseľným: ,Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.‘ 5 Vtedy sa roztvoria oči slepých 6 a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine. 7 Vyschnutá zem bude jazerom a suchá pôda prameňom vôd; na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, je zeleň trsti a šašiny.“ (Iz 35,4-7)