Svetlo od slabých

Prorok Izaiáš opisuje Pánovho služobníka ako verného, a predsa v očiach ľudí spočiatku ako neúspešného. Tento pohľad však platí iba pre prvú fázu jeho poslania. Práve jeho zdanlivá slabosť a vytrvalá oddanosť Pánovi z neho napokon robia svetlo, ktoré ožiari druhých. Vďaka nemu ľudia spoznávajú, že aj z tej najhlbšej a najdramatickejšej temnoty možno vyjsť, ak sa človek s dôverou oprie o Pána:

Dnes prosme:

  • za Máriu – za jej pooperačnú rekonvalescenciu a uzdravenie;
  • za Vierku v jej ťažkej zdravotnej situácii; zároveň ďakuje všetkým za duchovnú podporu;
  • opäť za Zuzanu, za jej zosnulú mamku a za smútiacu rodinu;
  • za obrátenie Ondreja;
  • za telesne i psychicky trpiacich v našich rodinách;
  • za členov Cleopasu;
  • za pokoj vo svete.

Apoštol Pavol nás jasne vyzýva k autentickému kresťanskému životu. Je na každom z nás, aby sme si urobili úprimné spytovanie vedomia i svedomia a položili si otázku, ako žijeme povolanie, ktoré sme prijali: 1 Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. 3 Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.“ (Ef 4,1-4)