Nadpis tohto blogu je smutný. Vyjadruje však aktuálnu skutočnosť niektorých. V živote je to ako s dýchaním – nádych, výdych, nádych, výdych… Hoci dobre poznáme radosti a šťastie, ich opak sa neodmysliteľne vpletá do dní každého človeka. V dnešných prosbách rezonujú úmrtie a bolesti. To však nám nemôže vziať nádej na večnú radosť, ktorá nám svitla so „Slnkom spravodlivosti“. Opäť predkladáme s úctou prosby:
- za Barbaru, aby jej Pán daroval vnútorný pokoj a silu pre nový začiatok v živote;
- za mamku Márie Grazie, ktorá má ťažkú chorobu a za všetky jej deti;
- o zachovanie vnútorného pokoja pre Júliu;
- za dobrú liečbu a za zdravie manžela Ľubomíra;
- za nevyliečiteľne chorého 6-ročného Matúška a pre posilu pre jeho rodičov;
- za malého 4-ročného Maxa, ktorému diagnostikovali leukémiu;
- za uzdravenie Karolínky Márie;
- za farský tábor a za ochranu detí pri letných radovánkach;
- za zosnulú p. Havranovú;
- za tragicky zosnulého Gabriela a za jeho blízku rodinu.
Žalm 116 začína vyznaním lásky. Veriaci miluje, lebo Pán vypočul jeho modlitbu. Áno, iba vo viere môžeme vnímať Pánovu pomoc. Žalmista to opakovane vyznáva a učí nás dôvere: „3 Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, keď som sa ocitol v súžení a trápení, 4 vzýval som meno Pánovo: „Pane, zachráň môj život!“ 5 Milostivý a spravodlivý je Pán, náš Boh sa zľutúva.“ (vv. 3-5)