Po týždni modlitieb

Skončil týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Modlitby sa však nekončia. Pre veriaceho je predsa modlitba „dýchanie“. Ňou je živý, živí seba, aby mohol žiť zmysluplne – pre dobro iných. Práve modlitba pomáha nachádzať orientáciu aj v situáciách, keď nevedno ako to pôjde ďalej. Chceme modlitbou pomáhať aj iným:

• za sestru Elisabetu v jej smútku za zosnulým bratom Giunlucom i za ich celú rodinu;
• za sestry v kláštore Navštívenia v Como;
• za mnohé mamičky v našej farnosti, ktoré čakajú dieťa, za šťastné pôrody, zdravé deti, pevné a sväté rodiny do súčasnej spoločnosti;
• za Jána, ktorého čaká zákrok na srdci, aby ho Pán uzdravil z choroby;
• za Marcela, ktorý podstúpil amputáciu prstov, nech mu je Pán posilou v chorobe a rekonvalescencii;
• Magdaléna ďakuje v mene našej rodiny priateľom Cleopasa za modlitby za pani Jolanku, ktorá po ťažkom zápale mozgových blán je stabilizovaná a prešla už do domácej liečby s výrazným zlepšením;
• za saleziánsku komunitu, aby šírila lásku k Pánovi;
• za odvahu a trpezlivosť žiť a usilovať sa o jednotu medzi kresťanmi.

Sirachovec zapísal slová, dnes už pre nás dobre známe: „Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom. Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.“ (Sir 35,20-21).