Chrám je iba miesto…

Chrám je miesto, v ktorom sa stretávame s Bohom. A preto do neho vstupujeme – kvôli „stretnutiu“, nie kvôli miestu. Chrám je „iba“ miesto. Náš Pán Ježiš Kristus nás sprevádza aj vtedy, keď sme mimo chrámu. On je Emanuel – Boh s nami. Závisí od nášho vedomia, nakoľko si to uvedomujeme, a od našej dôvery, nakoľko jeho prítomnosť vnímame. Veď napokon, ako učí sv. Pavol, aj my sme chrámom Božím a aj v nás prebýva Duch Boží. Už ďalej netreba písať, lebo už táto pravda môže byť pre nás veľkou pomocou. Pomôžeme aj iným, a to modlitbou:

  • za Danku, aby našla dôveru a odvahu vstúpiť do vzťahu s Pánom;
  • za p. Máriu, ktorú čaká operácia, a za dobrú rekonvalescenciu;
  • za študentov, ktorí trpia depresiami, aby ich Pán oslobodil a uzdravil svojou mocnou nehou;
  • za Martu, ktorá sa zotavuje po cievnej mozgovej príhode, najmä za zlepšenie zraku, ktorý bol najviac postihnutý;
  • za ťažko chorú a ležiacu maminku Annu, aby jej bol dobrotivý Pán na príhovor Matky Božej nablízku;
  • za všetkých účastníkov pripravovaného adventného víkendu s Bibliou (AViB 25) a tiež za tých, ktorí sa podieľajú na jeho príprave, aby Pán všetkým vlieval dary Ducha;
  • za ukončenie vojen a pokoj medzi národmi.

Pripomeňme si, čo hovorí sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov o tom, že Ježiš uzdravoval. Môžeme pritom myslieť aj na hlbšie uzdravenia – nielen na uzdravenia telesného zdravia. Veď nie sme iba telo. „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 38 ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme.“ (Sk 10,37-39)