Nečakanosť choroby

Málokto čaká na chorobu, alebo aspoň málokto na ňu čaká s radosťou. Choroba bolí a často môže oslabiť človeka. Nemožno jej rozkázať, možno ale sa odhodlať smerovať naše srdce k Pánovi, lekárovi (porov. Ex 15,25). Prosia viacerí dnes práve za iných, ktorých sužujú choroby, fyzické aj psychické, alebo veľmi bolestivé úrazy. Či zdraví, či chorí, prosím, prosme spoločne:

• za ocka Stanislava, ktorý po nepríjemnom páde dolámaný bol urgentne prevezený do nemocnice na operáciu, aby Pán pomohol v procese hojenia;
• za ocka Tomáša, ktorého v kritickej chvíli vzala záchranka a teraz ho čaká vážna operácia srdca;
• o Božiu pomoc za Eleonóru a za jej uzdravenie po dvoch kritických pádoch si v jeden deň dolámala dôležité časti končatín;
• za tetu Milku, ktorá je so zlyhaním srdca a s nálezom na pľúcach hospitalizovaná v nemocnici a ktorá prosí o milosť jej skorého uzdravenia;
• za Máriu Katarínku a Pánovu mocnú ochranu nad jej životom;
• za mamičku Magdalénu, ktorej zdravie sa opäť zhoršuje a v utorok ju čaká vážne vyšetrenie;
• za manželov v hlbokej kríze;
• za všetkých zasvätených, aby žili podľa hodnôt evanjelia, v radosti a vernosti jednotlivým charizmám;
• za skoré ukončenie vojny na Ukrajine;
• o Božie požehnanie pre (otca) Blažeja, jeho službu Slovu a všetky aktivity spojené s ohlasovaním Božieho kráľovstva.

Ježiš nám zanechal chorých, aby sme ich „navštevovali“… „37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« „ (Mt 25, 37-40)