Ľudská spoločnosť sa nepochybne rozvíja, niekde míľovými krokmi, inde skromnejšie. S rozvojom rastie aj bohatstvo a obohacovanie. Občas však v sebaistote rozvoja a úspechu ľudia zabúdajú, že prostredníctvom prosby môžu dosiahnuť oveľa viac, než si myslia a než si môžu kúpiť. Vyslovením slova „prosím ťa“ človek (nevedomky) prebúdza v druhom človeku takmer „božskú“ empatiu. Ak však neprosí, drží tento božský podnet v druhom človeku uväznený. Veľký a múdry Šalamún dokázal prosiť o múdrosť a zamiloval sa do nej. Kiežby sme vedeli prosiť nie šalamúnsky, ale pokorne ako Šalamún. Môžeme však prosiť Pána:
- za zdravie malej Adelky a za jej rodinu;
- za zdravie 2-ročnej Emanuely, ktorá je v kritickom zdravotnom stave;
- za Carlosa a za jeho rodinu;
- o Pánovu pomoc na novom začiatku v životnom úseku;
- za pokoj medzi ľuďmi.
Žalmista v Žalme 37 motivuje k snahe o pokoj: „Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.“ (Ž 37,37)