Začiatok novembra je čas, v ktorý si viac uvedomujeme to, čo vyspieval Peter Lipa „Niekde som čítal, že sme tu len raz. A na akú dobu, to ukáže čas“. V sugestívnej piesni cítiť i nostalgiu budúceho života. My ako veriaci, čakáme a dúfame, že raz nás privítajú naši blízki a známi, svätí i nebeské zástupy v plnosti života s naším milujúcim Bohom. Nateraz, máme prosby a vďaky. Pozrite, čím teraz žijeme a za čo môžeme spoločne prosiť:
- za Eriku a PÁNOVU pomoc v jej ťažkej situácii;
- za Juraja a za rodiace sa dielo mobilného hospicu;
- za začínajúcich animátorov a dobré vzťahy v saleziánskom stredisku v Banskej Bystrici;
- za celkovú prípravu na víkend s Bibliou a za účastníkov a podporovateľov biblického víkendu;
- za zosnulých priateľov a známych Cleopasa;
- za pani Eleonóru, ktorá opakovane musí podstúpiť obávané vyšetrenia a to v deň jej narodenín;
- za zdravie a Božiu pomoc pre mamku Annu;
- prosba o spoločné poďakovanie PÁNOVI za dar života a za prijaté milosti pre otca Michala;
- za ochranu na študijnej zahraničnej ceste so študentami prvého ročníka teologickej fakulty;
- za ukončenie vojny a za nespravodlivo trpiacich.
Na záver slová Apoštola Pavla, i keď trošku ťažšie, ale sú to slová Svätého písma a sú pre naše povzbudenie: „51 Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: 52 razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. 53 Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54 A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltilo víťazstvo.“ (1Kor 15,51-54)
Stojí za to vypočuť si sugestívnu pieseň P. Lipu Niekde som čítal.