Do kedy?

Každodenne skoro ráno pred omšou sa jeden páter pýta „kedy sa už skončí tá vojna?!“ Pripomína to známy žalmový refrén „Do kedy, Pane…?“. Vie to niekto? Alebo treba v osobnom živote presunúť váhu na to, ako my môžme tvoriť pokoj… V každom prípade, netreba prestávať prosiť o pokoj, v prvom rade. Veď dopad ničivých činov v Ukrajine je ďalekosiahly, aj za jej hranice. Veríme však, že aj dopad dobrých počinov a slov má prinajmenšom takú istú moc. Začnime dobrým slovom, poďakovaním a potom ešte zopár prosieb, s mojimi vstupmi:

• „Zo srdca ďakujem všetkým priateľom Cleopasa, ktorí ma podporovali modlitbami, aby som zvládla obhajobu doktorskej práce“, napísala Martina. To čo jej podarilo považuje „aj za úspech všetkých, ktorí ma akýmkoľvek spôsobom podporovali“. Dodávam, že obstáť na Pápežskom biblickom inštitúte s najlepším hodnotením sa podarí iba máloktorým.
• Hedviga, s opakovaným ďakovaním, prosí o solidaritu v úpenlivej prosbe – za mladého muža Daniela, ktorý leží už tri mesiace v nemocnici v Nemecku, má tuberkulózu, stále má teploty a je infekčný, jedna strana pľúc mu už nepracuje a transplantácia zatiaľ nie je možná.
• Za zdravie našej Alžbety prosím spolu s rodinou.
• Za Timoteja z Nigérie, ktorý by chcel s pomocou Cleopasa vydať svoju doktorsku prácu s názvom Poslušný v Getsemani. Naratívno-kritické čítanie Matúša 26,36-46. Keďže Cleopas podporuje aj vedecký biblický výskum, k tejto prosbe pridávam spolu s ostanými členmi a priateľmi Cleopasa prosbu o dobré zdar tohto Cleoprojektu.
• Za Cleopasa a jeho aktivity; už má jeden rok. A teda, za mnohých z Vás, ktorí podporujete jeho aktivity.