Identitu nezištnej dobročinnosti možno pripísať Božiemu kráľovstvu a tým, ktorí chcú žiť ako jeho učeníci. Slobodní v dobročinnosti sú rozsievačmi nádeje, aj tam, kde to nie je bežné. Modlitba za potreby iných môže byť znakom takejto dobročinnosti. Prosíme za tieto úmysly:
- za Lucku, aby sa na životnej križovatke správne rozhodla;
- za zdravie a vnútornú silu pre Zuzanu, ktorá sa po krátkodobom pobyte doma musí vrátiť späť do nemocnice;
- za nemocničných kaplánov, aby im vzdelávací kurz bol požehnaním pre službu v zdravotníctve;
- za pani Ruth a jej manžela, ktorý ma Korsakow syndróm a aktuálne leží na paliatívnom oddelení vo vážnom zdravotnom stave;
- za 16-ročného Adama, ktorý v piatok nešťastne spadol na bicykli a skončil v nemocnici s prasknutou lebkou, krvácaním do mozgu a opuchom.
Pavol v Liste Rimanom napáda k veľkodušnému zdieľaniu sa s darmi. Či už ide o dar prorokovania, služby, vyučovania, či povzbudzovania. Dôležité je, aby sa dary rozdávali nezištne: „6 Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, 7 alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, 8 či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.“ (12,6-8)