Prvé jarné prosby

novonarodená Keiša Laura (Indonézia)

So začiatkom jari, život sa jarí. Kým jedni prichádzajú, prosíme aj za tých, ktorí sú na „konci“ života, na konci tohto pozemského života. Nadhľad nad našimi dňami a ich ťažkosťami, tak trochu z pohľadu večnosti, nás môže iba posilniť vo vytrvalosti v dobrom. Jedným dobrom sú modlitby za iných. Nuž ako zvykneme tu sú:

  • za Tadeáša, ktorý bude robiť monitoring;
  • za ťažko chorého o. Jozefa;
  • Vladimír prosí za otca, ktorého čaká operácia hrubého čreva;
  • Martin prosí za ich za švagra a za spoluputujúcich do Svätej zeme; a tiež spolu s manželkou prosia o dary Božieho ducha pre ich syna Matúška, ktorý sa chystá na prvé sv. prijímanie;
  • Jana opäť prosí o „dar trpělivosti a pokoje srdce pro maminku, která už třetí měsíc pociťuje veliké bolesti páteře značně omezující v chůzi a vůbec v každodenních potřebách, a rovněž za lékaře, aby dokázali najít a indikovat maximální účinnou léčbu, která ji přinese úlevu – případné uzdravení.“
  • Rodina prosí za deda Tomáša, ktorého opäť záchranka odviezla do nemocnice kvôli problémom so srdcom;
  • za zosnulého spolubrata Janka;
  • sestra Laura prosí o za zdravie pre Marlen a pre jej prvorodenú dcérku Kieša Laura – z Indonézie.

Tri verše z proroka Izaiáša hovoria o dvoch typoch ľudí – o tých, čo chodia v temnote a predsa dúfajú v Pána a o tých, ktorí majú svoje svetlá, svoje vlastné zdroje ako si osvietiť životnú cestu, a práve preto (ku podivu) sa od Pána vzďaľujú. Text je potechou, pre tých prvých: 9 Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie. 10 Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha! 11 Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.“ (Iz 50,9-11)