Za budúcich… a za iné

Migranti na lodi (súsošie, Vatikán)

Takmer každodenne sa modlíme za nové povolania. Každoročne sa za posledné roky počet povolaní do kňazského stavu zmenšuje. Ježiš sa modlil za všetkých, a zvlásť za jeho nasledovníkov ako rozsievačov Slova. Vlastne môžeme spolu s Ježišom prosiť za budúcich svätencov – za tých, ktorí objavili Pánovo povolanie v sebe a aby svoj vzťah s Pánom rozvíjali:

  • za Františka, Jakuba, MiroslavaPetra, ktorí sa chystajú na diakonské svätenie;
  • za DominikaMichala, ktorí sa chystajú na kňazskú vysviacku;
  • za účastníkov duchovných cvičení a za Františka;
  • za Zuzanu, ktorá má podstúpiť v stredu operáciu, ktorej sa nemálo obáva;
  • za tých, ktorí trpia ako kresťania i za to, že sú kresťania.

Ježiš sa vyslovil, čo to znamená dať sa na cestu nasledovania. Pekne sa to číta. Kiežby kňazi nachádzali v týchto slovách vždy novú inšpiráciu, byť spolu s „migrantmi“ na jednej ledi: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12,24)